Každý deň sa počíta. Život by nemal byť čakaním na Godota. Ani kvôli pandémii.

Táto pandémia je obrovskou príležitosťou, aby sme si upratali v našich životoch. Každý z nás je totiž zodpovedný za to ako so svojim životom naloží. Každý deň sa počíta. Teda každý deň, ktorý prežijeme tak, že stojí zato si ho pamätať. Život sa nedá odložiť “na potom”. Ani kvôli pandémii.

Čo je výhoda a čo nás ťahá ku dnu?

Napriek tomu, že počas pandémie žijeme s pocitom, že máme len malú možnosť ovplyvniť ako žijeme, opak je pravdou.

Pandémia s tým aký zásadný vplyv má na naše životy, nám dáva príležitosť poučiť sa z toho čo a ako dnes prežívame, čo nám v živote funguje a pomáha nám zvládnuť tieto mimoriadne okolnosti a čo naopak je skôr betónovým blokom, ktorý nás sťahuje ku dnu.

Uvedomiť si čo je výhodou a čo je naopak v našom živote na príťaž. Čím viac sme vo vleku udalostí vydaní pandémii napospas, tým menej sme pripravení zvládať tie budúce, možno oveľa horšie pandémie a krízy. Ak s tým niečo TERAZ neurobíme.

Nedajme sa poslať na prepadlisko dejín

Samotná pandémia pripravila o prácu alebo živobytie mnoho ľudí, nenávratne poslala na prepadlisko dejín mnoho biznis modelov, ktoré nefungujú a už ani fungovať nebudú. A aj po odoznení pandémie tento transformačný proces bude pokračovať.

O príjem zrejme prídu ďalší ľudia, mnohí možno práve preto, že sa nebudú vedieť zmeneným podmienkam a požiadavkám prispôsobiť.

Lebo už nebude platiť, že takto je to dobre, lebo to máme overené, veď sme to takto robili 20 rokov. A nemám na mysli len prácu z domu alebo z kancelárie. Aj keď tá je dnes možno najviditeľnejšou zo zmien.  

Život so zaťatými zubami? Nebláznite!

To čo mám na mysli, je najmä kvalita života aký žijeme. Nielen dnes, pozrime sa aj za seba. Možno si to mnohí v tom kolotoči nepripúšťali, možno ani nemali čas sa nad tým zamyslieť, rutina je vlastne pohodlná. Ale aké istoty sa s tou rutinou spájajú? A sú vôbec istotami? A čoho vlastne?

Zdravý rozum mi hovorí, že táto doba nie je o tom kto ešte dokáže dlhšie zatínať zuby a prečkať “najhoršie”, kým sa veci vrátia do starých koľají. Pretože sa možno nevrátia… a ak aj áno, my budeme už iní, možno poznačení natrvalo tými zaťatými zubami.

Schopnosť prispôsobiť sa je kľúčová

Budúcnosť je o tom, kto sa dokáže prispôsobiť a nájsť pre seba a svoju rodinu taký životný štýl a spôsob práce, ktorý im umožní žiť čo najnormálnejšie bez ohľadu na to, čo urobí (alebo pokašle) vláda, ako sa krajine darí alebo nedarí zvládať krízu.

Alebo ako tú krízu ustojí (alebo naopak aj nie) náš zamestnávateľ, či je manažment alebo vlastník firmy schopný reagovať na zmenené podmienky. Od tých, ktorí si nevšimli koniec feudalizmu ťažko čakať, že budú pre nás oporou v čase keď sa im ich vlastný svet (biznis) rozletel na milión kusov.

Investujte. Do seba!

Našou odpoveďou, a nielen na pandémiu, sa stala cesta. Doslova. V medzičase pandémie sme si splnili náš dlhoodkladaný sen o živote na Goze a presťahovali sme sa. Či to bude na rok, dva alebo navždy? Úprimne, neviem a ani to neriešim. Kto dnes vie čo bude o rok? A kto vedel pred rokom čo bude dnes?

O tom prečo je však práve takáto zmena životného štýlu skvelou investíciou do seba, a čo to môže priniesť do života, píšem v mojom blogu tu>>

Vakcínu si doma neuvaríme, ale je čas prehodnotiť či naše istoty, ktoré nám možno fungovali v minulosti sú ešte istotami aj dnes a ak nie, ako to môžeme zmeniť.